Autor: Filip Mrocek , Kategória: Príroda, Aktualizované: 26.05.2021 22:46

Rybárik riečny: pestrofarebný lovec

Rybárik riečny je jeden z najkrajších u nás žijúcich vtákov. V posledných rokoch sa nám ho podarilo bližšie spoznať, keď sme potichu čakali s fotoaparátom pri vode. Počas desiatok hodín pozorovania sme nahliadli do príprav na hniezdenie, videli sme ako šikovne dokáže loviť, ale naučili sme sa aj rozpoznať jeho pískanie a spozorovať ho vďaka tomu aj v nových lokalitách. V tomto článku sa chceme podeliť o zážitky aj fotky.

Rybárik riečny (Alcedo atthis) s ulovenou rybkou.

Výrazne sfarbený, napriek tomu nenápadný

Rybárik riečny (Alcedo atthis) je vták neveľkého vzrastu, je len o málo väčší ako vrabec alebo sýkorka a o niečo menší ako drozd. Perie na chrbáte má modro-azurové, na brušku výrazne oranžové. Mohlo by sa zdať, že vďaka svojmu nápadnému sfarbeniu je ľahké ho spozorovať, ale nie je tomu tak. Keď nehybne sedí na konári, veľmi ľahko ho prehliadnete. Oproti podobne veľkým vtákom je rybárik podstatne rýchlejší letec. Letí priamo, svojim mohutným zobákom si rozráža vzduch a v menej prehľadnom teréne je ťažké ho zbadať, aj keď sa už z diaľky ozýva typyckým pískaním.

Aj keď by sa mohlo zdať, že vďaka výraznej farbe peria je rybárika ľahké zbadať, nie vždy je to tak.

Vedeli ste že?

Vo výrazne modro-zelenom perí rybárika nie je žiadny pigment, ktorý by ho sfarboval. Farba vzniká vďaka zložito usporiadanému priehľadnému materiálu na perí, od ktorého sa odráža svetlo. Presný odtieň záleží na rozložení, hrúbke a vlnovej dĺžke dopadajúceho svetla. Preto sa aj farba rybárika mierne mení podľa okolitého svetla a pozorovacieho uhlu. Zaujímavé je, že v oranžovom perí rybárika už nájdeme maličké pigmentové zrná, ktoré vytvárajú jeho farbu. Podobne ako v srsti zvierat alebo vlasoch ľudí.

Perie rybárikov má fárbu vďaka špeciálnemu povrchu a lomu svetla, nie vďaka pigmentu.

Ako rozpoznať samčeka od samičky?

Aj keď sa samček so samičkou rybárikov nápadne podobajú, dajú sa ľahko rozoznať podľa spodnej časti zobáku. Zatiaľ čo samček ju má sfarbenú na čierno, u samičky nájdeme na rovnakom mieste farbu červenú. Vďaka tomuto znaku sú od seba pohlavia v teréne rýchlo odlíšiteľné.

Samček (vľavo) má čiernu spodnú časť zobáku, samička (vpravo) ju má červenú.

Mladé rybáriky

Mláďatá rybárikov sú menej výrazné a odtieň ich peria môže byť po vyletení z hniezda zelenší. Majú kratší zobák v porovnaní s dĺžkou tela, sfarbený na špičke do biela. To pomáhalo ich rodičom trafiť im rybku do zobáku v tmavom prostredí hniezdnej nory. Ich nožičky sú zvrchu hnedé až čierne, čo je ďalší rozpoznávací znak oproti dospelým rybárikom, ktorí majú nohy výrazne oranžové.

Mladý rybárik krátko po vyletení z hniezda

Potrava a lov

Rybáriky sa živia, ako z ich pomenovania vyplýva, hlavne rybkami. Tie môžu dosahovať veľkosť až 12 centimetrov, samotný dospelý rybárik ma pritom okolo 16-17 centimetrov. Okrem rýb lovia rybáriky aj obojživelníky, hmyz a kôrovce, avšak podstatne zriedkavejšie

Rybárik riečny s ulovenou korisťou.

Vedeli ste že?

Keďže rybáriky lietajú veľmi rýchlo, až 40km/h, spotrebujú aj veľké množsto energie. Každý deň preto rybárik potrebuje zjesť potravu, ktorá važi až 60% jeho hmotnosti.

Zaujímavý je spôsob, akým potravu získavajú. Na konároch prečnievajúcich nad vodnú hladinu sedia a čakjú na správnu príležitosť, keď sa rybky priblížia k hladine. Aby vedeli odhadnúť presne miesto, kde sa pod hladinou korisť nachádza, musia rybáriky počítať aj so zlomom svetla pri prechode pod hladinu. Rybka sa kvôli tomuto optickému javu totiž javí byť inde ako v skutočnosti je.

Samček rybárika pristáva na konári s ulovenou rybou v zobáku.

Pri love sa rybárik strmhlav spustí do vody a ponorí sa niekoľko centimetrov až desiatok centimetrov pod hladinu, kde sa snaží chytiť korisť do zobáku. Ak je lov úspešný, z vody vytiahne často ešte živú rybu. Tú následne usmrtí údermi o konár, na ktorom pristane po love. Aby predišiel problémom pri prechode potravy tráviacim traktom, prehĺta rybku vždy hlavou dopredu - aby sa nezachytávala žiabrami.

TIP: Ako pozorovať rybáriky v prírode?

Napriek výraznému sfarbeniu nie je ľahké rybárika zbadať, častejšie je možné zistiť jeho prítomnosť vďaka výraznému a ťažko zameniteľnému pískaniu. Môžete ho počuť počas prechádzania okolo riek a potokov.

Rybáriky mávajú svoje obľúbené miesta na lov, na ktoré sa zvyknú pravidelne vracať. Najčastejšie sú to konáriky trčiace nad vodu, z ktorých majú dobrý výhľad na hladinu pod sebou. Ak sa im na danom mieste darí loviť, na konáriku sú často viditeľné šupiny z rýb, ktoré rybárik zabíja údermi o konár. Obľúbený konárik rybárika nám môže prezradiť aj jeho trus na ňom alebo pod ním. Keď nájdeme takéto miesto a cheme na ňom rybárika pozorovať, je potrebné sa schovať dostatočne ďaleko, aby sme ich nerušili pri love. Po jeho prílete je potrebné zostať úplne nehybne. Rybárik má veľmi dobrý zrak a aj malý pohyb ho môže vyplašiť.

Potoky, jazerá aj veľké rieky

Rybáriky potrebujú na prežitie stojace alebo tečúce vody s čistou vodou, aby videli na svoju korisť. Dôležitý je tiež dostatok rýb. Vyskytuje sa preto najčastejšie pri riekach a potokoch, ale aj pri jazerách, rybníkoch alebo v mokradiach.

Rybárika môžme najčastejšie zbadať pri riekach a potokoch.

V zime rybárik neodlieta, ale keď zamrzne vodná hladina nad jeho loviskami, je nútený presúvať sa k rýchlejšie tečúcim tokom, alebo väčším riekam. Tam hladina zamŕza neskôr alebo vôbec, čo umožňuje rybárikovi naďalej sa pri love ponárať za korisťou. Dlhotrvajúce silné mrazy sú pre rybáriky najkritickejšie obdobie a často sa stane, že zimu neprežijú.

Hniezdenie rybárikov

Rybáriky žijú samotársky a sú silno teritoriálne - zo svojho územia vyháňajú iné jedince. Toto sa mení iba počas obdobia párenia a hniezdenia. Aby prekonali svoj samotársky spôsob života, potrebujú si samček so samičkou pred hniezdením vytvoriť puto. Samček preto nosí samičke ulovenú potravu, čím si získava jej priazeň a zároveň dokazuje svoje lovecké schopnosti, ktoré bude potrebovať neskôr pri kŕmení mladých.

Samček podáva rybku samičke, aby si s ňou vytvoril puto pred párením.

Samček aj samička sa v tomto období usilovne venujú aj príprave hniezda. Stavajú si ho na konci dlhej chodbičky vykopanej do zvislej hlinenej steny v blízkosti vody. Zo začiatku kopú noru nohami, neskôr, keď už sa dostanú hlbšie, používajú zobák. Ak zbadáme rybárika s koncom zobáka zašpineným od hliny, je to jasným dôkazom, že si niekde v okolí kope hniezdnu noru.

Kolmé brehy riek s hlinenými stenami sú ideálne pre hniezdenie rybárika. Prevísajúca vegetácia a korene chránia hniezdnu noru pred predátormi.

Samička rybárika s hlinou v zobáku po kopaní nory na hniezdenie

Rybáriky sa počas obdobia rozmnožovania opakovane pária. Samička znesie do pripravenej komôrky vykopanej v zemi 5-7 vajíčok, na ktorých striedavo sedia obaja rodičia. Po približne 20 dňoch sa liahnu mláďatá, ktoré sú rodičmi intenzívne kŕmené, aby rýchlo rástli a získali potrebnú energiu. Mláďatá vylietávajú z hniezda 23-27 dní po vyliahnutí.

V čase rozmnožovania sa rybáriky pária niekoľkokrát za deň.

Napriek veľkej snahe rodičov sa dospelosti dožíva iba približne jedna polovica mláďat. Niektoré sa utopia pri love koristi, keď im premokne ich perie. Iné ulovia predátori, pre ktorých sú mladé jedince ľahšou korisťou. A ťažká skúška pre mláďatá príde v zime, keď zamrznú vodné hladiny a rybáriky majú sťažený alebo úplne obmedzený prístup k potrave.

Vysoká úmrtnosť je kompenzovaná väčším počtom mláďat. Rodičovský pár dokáže zahniezdiť aj 2 krát počas jedného roku, pokiaľ má vhodné podmienky - dostatok potravy a teplú jar. Rybárik sa dožíva 7-15 rokov.

Ochrana a ohrozenie

Rybáriky slúžia ako bioindikátor čistej vody - pokiaľ by bola znečistená a neprežili by v nej ryby, nevedel by prežiť ani rybárik. Keďže je rybárik na vrchole potravinového reťazca, ohrozuje ho znečistenie prostredia látkami, ktorá sa kumulujú v telách jeho koristi a následne sa dostávajú aj do organizmu rybárika. Veľkým ohrozením sú preto úniky rôznych chemických alebo organických látok do vody.

Ďalším negatívnym vplyvom je regulácia riek, kedy sú často odstránené kolmé brehy vhodné na hniezdenie. V takto upravených úsekoch nedokáže rybárik vyvádzať mladé.

Brehy zregulovaných riek sú často obložené veľkými skalami, čo zabraňuje vzniku kolmých hlinených stien. V takomto brehu si rybárik nedokáže vykopať hniezdnu noru a prichádza tak o prostredie vhodné na rozmnožovanie.